Kari alebo Ako baliť ženy (12. časť)

Koniec predchádzajúcej časti:
S bláznivým smiechom ma ťahajú bližšie k moru. Až teraz si všimnem, že tam vo vlnách leží zdroj tých zvukov. Je to obrovský tuleň. Tie dve pojašené krásky ma ťahajú až k nemu. Ja sa zdráham, ale nakoniec ma dotiahnu až tesne k tomu živému balvanu. Vôbec ma neprekvapí, že to zviera chrochtajúce spokojnosťou, s blaženým úsmevom je vlastne Kari, ktorý sa necháva obhadzovať bahnom a riasami od tých dvoch divožienok. Jedna z nich ma začne hladkať a ja cítim silné vzrušenie. Ťahá ma hlbšie do vody. Znenazdajky zmizne pod vodou a ja sa nechávam nadnášať vlnami. Niečo mäkké sa mi začne rytmicky pohybovať po stoporenom úde. Som tak vzrušený, že sa už nedokážem ovládať, hlavu ponorím pod vodu a trochu si loknem. Zmocnia sa ma chaotické reakcie, trhnem sebou aby som sa nadýchol...


Strhol som sa na posteli a niečo tlmene buchlo. Som na rozhraní totálneho vzrušenia a paniky, už nespím, ale ešte si nedokážem uvedomiť realitu. Nanajvýš zmätený tápem v tme a nedokážem oddeliť sen od skutočnosti. S tým svojim prekrvením v oblasti genitálu sa cítim, ako keby ma šéf prichytil spať v práci a ja sa pokúšam pôsobiť, že to bol iba jeho prelud a tá trojrozmerná mapa vylisovaná do mojej tváre sú len vrásky spôsobené pracovným vyťažením.
V polosede, kŕčovito zapretý do matraca rozdýchavam. Moju pozornosť zaujme pohyb pri posteli a šepot, ktorý vyznieva ako éterická zvuková linka na pozadí ťažkých rytmických stredobasov Kariho chrápania. Začína mi svitať. Zmätenosť však neodchádza. Naopak. Blonďatá hlava sa blíži od podlahy, vydáva nejaké ultrazvuky, ale nerozumiem ani hlásku. Mám zaľahnuté v uchu, asi mi tam zostala voda. Inštinktívne si doň zavŕtam prst, ale inak zostávam paralyzovaný. Spod svetlých strapatých vlasov na mňa svietia oči šelmy. Toto prirovnanie vôbec nie je od veci, lebo sa aj zakráda ako gepard a v príhodnú chvíľu chňapne tlamičkou po mojom už mierne odkrvenom mužstve tak lačne, až mi stiahne zvierače. Ako sa u nás doma vraví, ani zastrúhaný vlas by mi tam nestrčil.
Vydám zo seba ston na pomedzí preľaknutia, bolesti a rozkoše. Tá potvora má tuším v ústnej dutine miešačku upgradovanú vákuovou pumpou. Neviem neviem, či náhodou predtým neklamala o svojej profesii čašníčky, ale možno si ako fakírka (alebo fuckírka?) len privyrába. Jej ruky tiež presne vedia, čo majú robiť, čo sa o mojich povedať nedá. A tak tu ležím ako poleno, ktoré sa v zrýchlenom móde krúti od veľkej vlhkosti. Oh, bitch!
Dva metre od nás zavŕzga posteľ, keď tuleň zmení polohu. Kokšo, celkom som naňho zabudol. Pozriem sa tým smerom a som si takmer istý, že uvidím Kariho vyjavenú tvár s neveriacky otvorenou chlebárňou. On však len vytŕča na obdiv svoju zadnicu úctyhodných rozmerov. S jeho pohybom sa aj vo mne pohne čosi, čo by sa dalo nazvať zbytkami svedomia.
„Čo to robíš?“ zakvílim debilne, ako keby som čakal nejakú odpoveď typu Ále, stratila som tu niekde náušnicu alebo Vylizujem hrniec od pudingu, mňam mňam. Ona však nijak nereaguje ani na Oskarovu prítomnosť ani na moju otázku a mechanicky pokračuje vo svojej morálne pochybnej aktivite. Nuž, tiež som ju zrovna nezačal mlátiť po hlave bibliou odriekajúc modlitby.
Bojujú vo mne diabol s anjelom. Ten zápas sa prejavuje tak, že chytím Aďu za hlavu, anjel sa ju snaží odtiahnuť a diabol ju vzápätí pritlačí. A mne tento súboj spôsobuje extatické stavy. Mám isté podozrenie, že náboženského charakteru asi nebudú, ale kto som ja, aby som to hodnotil?
V zásade som stále neaktívny. Snáď sa tým chcem aspoň čiastočne od tohto aktu dištancovať. Nakoniec je moje libido natoľko vybičované, že sa už nedokážem ovládnuť. Rukami jej vkĺznem pod tričko, ktoré jej očividne požičal Kari, pretože na nej vyzerá ako nočná košeľa plnoštíhlej tety. Prekvapí ma, že má podprsenku a ešte viac, že mi ruky odtiahne, keď sa pokúsim vkĺznuť pod košíky. Aspoň som zistil, že má vypchávky. Vyhodnotím to tak, že sa za to hanbí a ako už všetci vedia, som gentleman, preto ohľaduplne presuniem chápadlá na jej zadok. Netuším, ako sa to mohlo stať, ale moje dlane sa ocitli pod nohavičkami a plazivými pohybmi kontrolujú kvalitu sedacích svalov. Keď mi však začnú prsty stekať dolu jarčekom nesúhlasne sa mykne a čosi zahuhle. Hej bejby, s plnou pusou sa nerozpráva. Hmm, takže tu máme vypchávky a periódu?
Rešpektujem jej nevôľu, ale som zmätenejší než predtým. Hladím a povzbudzujúco ju masírujem všade kam dosiahnem, zdvorilo rešpektujúc zákazy vjazdu. Ohľaduplnosť sama.
Netrvá dlho a na nejaké prejavy nehy sa už nedokážem sústrediť. Musím uznať, že táto mrška to vie priam dokonale. Prstami mi dráždi také body, o ktorých som doteraz nemal ani tušenie, že by mohli existovať a nieto ešte mať taký stimulujúci účinok. Nehovoriac o jej jazyku. Po tejto skúsenosti by ma ani v najmenšom neprekvapilo, keby som jej do úst nasypal matroš, hodil papierik a filter a ona by po polminúte vypľula hotový joint.
Cítim, že vrchol sa nezadržateľne blíži a ja ho zadržiavať ani nemienim. Samozrejme, z čistej ohľaduplnosti k dáme, ako inak. Určite je, chúďa, poriadne narobená. Decentne naznačujem, že jej bohumilá činnosť čoskoro prinesie milióny konkrétnych výsledkov a za pár sekúnd si ich pracovitá orátorka môže naozaj detailne prezrieť. Takmer som jej vystrelil oko, ale v tom som naozaj nevinne. Ešte chvíľu vychutnávam orgazmické dojazdy a Aďa takisto. Doslova.
Moje telo sa postupne uvoľňuje, srdce ako manažér logistiky krvného obehu začína svoj tovar distribuovať rovnomernejšie do celého tela. Mozog obnovuje svoju činnosť aj na vyšších úrovniach a bazálna pudová sféra ustupuje do úzadia. Prejaví sa to najmä tým, že sa dostávam do rozpakov. Nemám poňatia, ako sa mám správať. Úplne najradšej by som rovno zaspal a vlastne by som tým len potvrdil príslušnosť k svojmu rodu, ale až také teľa nie som. Kráska sa s úsmevom človeka spokojného po dobre vykonanej práci vinie ako popínavá rastlina vyššie ku mne a nadobudnem strašidelné podozrenie, že očakáva bozk. Ja som však oveľa romantickejší a podávam jej vreckovky. Jasné, mohol som z nich aspoň pripraviť kyticu papierových ruží, ale akosi na to nebol čas.