Koniec predchádzajúcej časti:
„A ty s ňou chceš chrápať?“ spýtam sa sofistikovane a vložím do otázky pochybnosť.
„Keď bude chcieť, tak prečo nie.“
„A je ti jasné, že keď sa urobí, tak jedine tak, že na teba hodí šablu.“ Nechce sa mi veriť, že by mohol byť až taký zúfalý. Ale zas čo tu budem moralizovať. Tiež som už zažil všeličo. Veď hej, keď bude chcieť, prečo nie? Druhá vec je, ako sa na to bude pozerať zajtra, ale to ja riešiť vážne nemusím.
„Eee,“ mávne rukou, „šak môže byť dole,“ promptne vyrieši problém.
Aďa medzitým absolvovala slalom k baru a zabáva komplet osadenstvo svojimi opileckými hláškami. Hovorím si, že je teraz vcelku podarená, dokonca až rozkošná. Až na ten krikľavo-zelený outfit, z ktorého mi je blivno viac ako z chľastu. Ten má však tú zázračnú moc, ako páni isto dobre vedia, že má zo subjektívneho hľadiska značne skrášľujúci účinok a aj tá žiarivá farba naberá nové odtiene.
„Fajn. Ako vidím, všetko máš do detailov prešpekulované,“ uznanlivo ho potľapkám po pleci. „Jéj, a Katka ako vlastne,“ spomenul som si zrazu, „už sa nemôže dočkať spoločne strávenej noci v tesnom objatí?“ s blaženým úsmevom to pantomimicky predvediem.
„Nó,“ začne sa obšívať nadržaný hroch a nahodí ten svoj odzbrojujúci úsmev. Ibaže týmto šklebiacim sa ksichtom môže odzbrojiť leda nejakú šeredku na dedinskej díze. „Nepovedala, že jej to vadí,“ obkecáva neisto, „akurát, že sú s frajerom na nejakom koncerte a že prídu neskôr.“
Pozerám naňho a nechápem, ale je mi v podstate do smiechu. „Ahá, tak to je fasa, že to nepovedala. Potom je všetko v porádečku, ja im teda idem zahriať posteľ a počkám na nich. Dúfam, že sa nedovalia nadrbaní, lebo to potom neviem, či ich k sebe pustím,“ rozprávam ako keby sám pre seba a trubka oproti si vkuse škrabe tú svoju sprostú hlavu a strúha ten svoj sprostý úsmev zamrznutý pod tým jeho sprostým raťafákom a ja mám neskutočnú chuť vyťahať ho za tie sprosté uchále. Ten chuj by ma kľudne nechal ísť spať ku Katke do izby.
„Šak môžeš spať na svojej posteli, mne to nevadí,“ veľkodušne mi udelí povolenie.
„Ale nié, ja sa kľudne vyspím vo vani,“ srším sarkazmom, ale tentokrát to bonviván nepochopí.
„Neblbni, to né,“ hlesne a ja sa nezmôžem na viac, ako sústrastný pohľad.
„No nič šuhajíku, veľa šťastia a v každom prípade budem spať ako drevo,“ uisťujem ho, znovu ho povzbudzujúco potľapkám po pleci, chcem ísť pozdraviť Aďu a odísť.
„Počkaj ešte,“ zastaví ma a chystá sa povedať čosi, na čo hodnú chvíľu hľadá slová. „Ja som Adi povedal, že tú esemesku si jej poslal ty,“ dostane konečne zo seba a tvári sa pri tom ako pes čakajúci poriadny výprask. Kurva, takto sa to teda robí! Som v miernom šoku, ako elegantne to ten trúd vyriešil. V podstate mu nemám čo vyčítať. Ja ho vlastne celý večer podjebávam a on mi to teraz s nadhľadom vrátil a ani sám si to neuvedomuje. Som v pomykove a iba sa sám nad sebou ticho zasmejem.
„A to ti akože zožrala?“ nedá mi to pokoj. Kari iba zdvihne plecia na znamenie, že netuší.
„Počkaj, čo si jej nakecal?“ chcem vedieť aspoň pre prípad, že by sa ma na to začala vypytovať.
„Skoro nič... len, že si mi zobral telefón a poslal jej nejakú esemesku, keď meškala,“ bráni sa on. Môjmu v alkohole lúhovanému mozgu zrazu svitne. Tak preto sa ku mne začala zrazu tak mať. Nejakou pokrútenou (ne)logickou úvahou zrejme prišla k záveru, že som jej poslal, hoci v Kariho mene, dajakú ľúbeznú správu alebo čo. Poprosiť to hovädo veľké, aby jej to dal prečítať v odoslaných správach ju asi nenapadlo a hneď sa na to aj pýtam. Dostávam zápornú odpoveď a podľa jeho prekvapenej tváre usudzujem, že s touto alternatívou ani nepočítal. Možno si to len nahováram, ale pokiaľ ma moja intuícia neklame, tak si nakoniec chlapec podpílil konár, po ktorom sa chcel vyštverať k vrcholu. Namiesto bohapustej inseminácie ho tam pravdepodobne čaká nepríjemný pád na tú nadržanú držku. Nič z toho mu však nepoviem. Pre jeho dobro úprimne dúfam, že sa mýlim. „V pohode,“ poviem len, rozlúčim sa a ešte mu zaželám veľa šťastia.
Pri Adi prepnem z premýšľavého módu do pozície mladý hedonista. Po zdĺhavom prehováraní sa konečne uznesieme na tom, že ja odchádzam a ona tu pekne zostane s Karim. Ten sa tvári nanajvýš spokojne a keď cikula zahlási, že sa ešte uvidíme, pretože bude u nás spať, tak priam žiari. Ani netreba veľkú fantáziu na to, aby som si ho teraz predstavil ako obrovského hada anakunda, ktorému z žaluďovitej hlavy vyteká ejakulát v radostnom očakávaní nadpozemských rozkoší.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára